Zopár pretekov bolo zrušených, zopár preložených. Nakoniec sa uskutočnilo 6 kôl a boli fajn. Pri súčasných cenách benzínu i ostatných výdavkov si myslím, že regionálne kolá budú mať čoraz väčší význam pre orienťákov.
13.3. Pezinok - Jarné blato -Orešie
Preteky dostali honosný názov - AUTO KARPATY / nultý ročník /, menej honosné však bolo centrum. Vyzliekali sme sa vedľa škodováckej predajne, mapa z minulého roka a s chybami. Opäť sme sa presúvali po cestičkách vo vinohradoch, odvážnejší išli aj po riadkoch, zaujímavé boli postupy pod jazerami na lúke, na mape sa nezdalo veľké prevýšenie ale v reáli to bolo dosť hore i dolu kopcom. V závere zašité kontroly pri ohradách a dobeh pomedzi domy a záhrady. Zaujímavé ceny, malé škodovácke autíčka.
17.4. Prvý jarný kufor - Rapid - Kamzík
Na Kamzíku už zopár rokov neboli preteky. Trénovalo sa tam, no kvôli zmenám spôsobenými ťažbou dreva sa OB preteky nerobili. Ale keďže máp v okolí BA je poskromne, rapiďáci vytiahli posledné mapy a spustili preteky. Počasie bolo zvláštne, hmla a teplo. Zraz na Somárskej lúke a moje sebavedomie, že v tomto teréne nemôžem zakufriť udržovalo moju štartovnú horúčku. Spočiatku sa mi darilo, no"odvrátená strana mapy " - Železná studnička so svojimi rúbaniskami zohrala svoju rolu. Zakufrila som riadne, skončila som tretia o 12 sek. za Marunou. No čo už so mnou. A ostatní ? Tieto preteky boli koncertom rodiny Trnovcových. Vyhrali všetci traja - mama, Danielka, Matúš. Popri nich žiarili : Verča, Lucka a Fekiačovci.
18.4. - Jarná cena Rapidu - Staré Grunty
Rapiďácky víkend na dvoch koncoch Bratislavy. Zraz na školskom dvore a prvá kontrola kolmo dole do Líščieho údolia. To preto, aby sme sa mohli vzápätí štverať do náprotivého kopca medzi šípové a tŕnkové kríky. Tie som si veru riadne vychutnala. Zle som si pozrela mapu a tak dostala som sa do ich obkľúčenia. Plaziac sa a kolenačky som sa motala a celá dodriapaná vyliezla z nich, aby som vzápätí našla úplne jednoduché kontroly na lúke. Stačilo sa len dlhšie pozerať do mapy a dodržať jednoduchý postup. Výbeh do hrebeňa, zopár kontrol a opäť z neho dolu na asfaltku.Výbeh do kopca pred cieľom sa síce podobal výlezu, ale bol o.k. Môj výsledok však bol chabý, na Beátku som mala stratu 45 min.
8. - 9. 5. Kobra - PWT a Cena Sporka
Dlho oznamovaná séria - Park World Tour v centre Bratislavy sa priblížila a kobráci to spojili s Cenou Sporka. Vynovili mapu Devínska Kobyla, prenajali priestory Saleziánov a preteky mohli začať. Počasie ideálne, primeraný počet štartujúcich. Nás tam prišlo .... štartovala i moja Terezka. Tá chúdiatko nezvládla prológ, naša Kaťa s autom sa tak hnala na poslednú chvíľu,že zákruty poriadne preskúšali Terkin žalúdok. A tak sme hneď na začiatku prali.
Moja trať bola pomerne jednoduchá, bola rozložená po oboch stranách asfaltky, v lese som kupodivu problém nemala, hlavu mi však zamotala zberka, ktorá bola pri kurtoch zašitá v tráve a kíkoch. Stále som sa motala okolo plota a chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila chybu.
Druhý deň sa bežalo v srdci Bratislavy. Centrum Hviezdoslavovo námestie, dopoludnia svetová parková séria a po nich my, obyčajní smrteľníci. Kontroly postavené na zaujímavých miestach a zákutiach. Šlahačkou na trati boli kontroly na hrade, kvôli pretekom boli otvorené všetky nadjazdy a bránky. Mala som menší kufor pri Dóme sv. Martina, no rýchlo som sa spamätala a frčala na Hviezdoslavák. Vybehala som si 3. miesto a pekný pohár na pamiatku.
15.9. Farmaceut -Dunajská buzola - Kráľova hora
Na túto mapu nemám dobré spomienky. Vždy sa tam motám tak primitívne, že strácam o sebe aj posledné štipky dobrej mienky. A nebolo tomu inak ani tento rok. Navyše som prišla sama s Terezkou a keďže môj štart bol 03 jedinou úlohou sa bolo ponáhľať aby som mohla potom s ňou. Navyše po mojom štarte sa spustil riadny dážď.
Centrum na lúčke pri vodárni a prvá kontrola na kraji kobylovskej lúky. V kŕči, či predtuche som sa rozhodla ísť ako bikerka, teda po cestách.A tak som "vybicyklovala po asfaltke na lúku a nasmerovala 1.KS. Bolo to dlhšie ale vyšlo to! Tá ďalšia ale po chodníčku bola strašne od veci a navyše pri odbočení z chodníčka som azimut sekla o riadny kus a pomerne ľahkú kontrolu som hľadala veľmi prácne. Zblbla som aj malého Mižúra, ktorý sa vydal za mnou a hľadali sme ako kopovi. Ostatné kontroly som zvládla pomerne ľahko. Šla som vždy po cestách a tak som a pozorne otáčala mapou. Ale len ku predposlednej KS na lúke, ktorú som hľadala pod vedením a ona trónila v strede lúky. Opäť chyba, zle som analyzovala polohu hustníčkov. Zabehala som si poriadne no v cieli ma čakalo ďalšie sklamanie. Už zrušili štart a keďže mňa nebolo Alenka B. zobrala Terezku a vydali sa na trať. Doma sa mi Šmelíkovci opäť smiali.
Kvitovala som ale počet gymnazistov, ktorých priviedol Mišo Eliáš z Gamče. Vôbec počet štartujúcich bol ojedinelý, dosahoval skoro stovku.
26.9. VAZKA - Rača
Naše preteky, trate staval Mlynko a realizačný štáb tvorili : Verči, Patrik, Lucka a Lego
Neviem ako to mali rozdelené ale vyšlo im to o.k. Centrum na parkovisku nad Račou, roznos kontrol zabezpečený.Zmenu urobili v stužkovej trati, pomohol im Puco. Ja so pretekala s Dorotkou a išlo nám to super. Stužková trať zdá sa je akurát na moje schopnosti. Dokázala som mapovať, skrátiť aj Dorotku nosiť. Škoda, že som si nezobrala aj dospelácku mapu a neotočila sa ešte raz. Gamčiaci neprišli, počet bol štartujúcich bol malinký. Natatalka síce zachraňovala svojimi kamarátmi málopočetný stav, no najsilnejší oddiel Sokol Pezinok radšej oberal hrozno a pil burčiak. Verči mama i Natalkini kamoši išli K- kategóriu, za čo nás sfúkli hneď dvaja : Puco i Mlynko.Trvalo im to veru dlho, no nakoniec prišli o.k.Najväčší obdiv si odniesla Verči - mama. Odvážne sa pustila do lesa na svoje prvé preteky po Verčinom rýchlokurze z orientácie. Našla kontroly, zatiaľ síce nie všetky ale našla.
3.10. Kobra - Devínska Kobyla
Návrat na Kobylu bol už jesenný. Opäť pekné počasie, centrum už len na lúke, podstatne menej pretekárov. Prišla som na bicykli a dosť som sa hnala, bolo treba prezentovať. Frčala som ako auto po Pražskej, zdalo sa mi to najkratšie a tak som prišla o veľký zážitok na nábreží pred hotelom Danubie. Prasklo vodovodné potrubie a bola tam riadna potopa.
No mala som i šťastie, na križovatke v Dúbravke som si stopla autobus Pezinčanov, čo sa mi stalo prvýkrát v živote. Super, nemusela som šľiapať do pedálov ten blbý kopec ako minule.
Bežalo sa mi fajn, no mapovalo blbo. Hneď 1 KS som prebehla - jamu a hľadala som ju až hore na kopci. Vrátila som sa prečesávajúc les až na štart a začala som od znova. Kontrola bola 30m od štartu. Zvyšok trate skoro čisto. 1-2 chybičky pri zameraní s buzolou. Zberku som našla - bolo ju totiž vidieť už pri odchode na štart. Našťastie!
autor