1.-2. kolo 1.-2.5. Prštice, Brno - Vlčí kopec Toto dvojkolo bolo tuším zaratávané zároveň aj do slovenského pohára. Hoci sme to ešte vtedy netušili, išlo vcelku o výnimočný víkend tejto sezóny, pretože bolo teplo, slniečko svietilo a bolo radosť pretekať. V mojom prevedení to bolo tak na polovičný výkon, presilené koleno mi ešte veľký rozlet nepovoľovalo, ale aj tak išlo o pekné preteky, dokonca aj z hojnou účasťou vazkárskeho osadenstva. Škoda len, že prvé pretekárske nadšenie sa rýchlo utlmilo a ďalšie víkendy sme absolvovali v komornejšej zostave 2-4 ľudí!
5.-6. kolo 29.-30.5. Protivanov - REMERX CUP - Skalky
Miki, Stanka, Eva
V sobotu na nás pripravili scorelauf, v slovenskom slovníku voľný výber poradia kontrolných stanovíšť. Veru správne pospájať celú spleť kontrol nebolo také "ízi", a tak som si pobikovala o čosi viac, v inak peknom lese. Z nedele mám akurát v čistej mysli i čuchu postup na prvú kontrolu, cez hnoj, či čo to bolo. Smrdelo to riadne, aj keď človek tadiaľ len priamo prešiel, nehovoriac o tom, ak do toho stúpil. Perličkou bol Pezinčan Koreň, ktorý sa v tom ešte pekne vyváľal, sám sebe smrdel celú trasu a hneď zamoril okolie aj v cieli.
Tak či onak, tieto preteky vstúpili do povedomia pre úplne inú vec a síce diskvalifikácie pre fikanie cez les na biku. Vec to chvályhodná, akurát, že prevedenie asi nebolo najvodnejšie zvolené, keďže traťoví komisári číhali pri zberke pri už vyjazdenom "neexistujúcom" chodníčku.
Na REMERX CUP chodím veľmi rada. Organizujú ho skauti MTBO / Pekič, Aleš ..../ a vždy je pri tom sranda. Dlhé roky bol v Jedovniciach a tam som bola v roku 1998 i na Svetovom pohári, v inom roku tam boli mlaďasi Juro, Janko, Sajmon a Ondro. Mapa krásna, terén príjemný. Preteky si zaslúžili prívlastok : KOMISÁRSKE MTBO. Organizátori sa totiž sústredili na 100 % dodržiavanie pravidiel - v lese sa mimo chodníkov zakreslených na mape nesmie jazdiť. Samozrejme, že sa jazdilo - krátke spojky, skratky. Prví pretekári začali a tí ostatní už mali chodníček. Nebol síce na mape ale bol. A koho by to trápilo pri honbe za umiestnením. A práve na tých miestach stáli KOMISÁRI. Doplatil na nich Vlasto, prišiel o víťazstvo. Mne sa darilo tak v norme, išla som veľkými cestami, žiadne experimenty a odrazilo sa to i vo výsledku, Porazila som 8 mlaďasiek. Čo je myslím úspech. Druhý deň scorelauf bol pre mňa ťažký. Keď sa teraz pozerám do mapy, sú mi jasné postupy. Určite by som si nenašla ten najsuper ale lepší a racionálnejší. A najmä určite by som všimla poznámku o KS 201. Ja som ju necvakla predposlednú. Až v cieli som zistila o čo išlo. No organizátori toľkých diskli, že na mňa tuším zabudli. Skončila som na konci a bola som smutná. Ale preteky to boli krásne a do smradľavého blata sa mi nepodarilo pri dojazde zo zberky padnúť. Ale briežok som vytláčala.
7.-8. kolo 26.-27.6. Vizovice / Lidečko / mapa - Vařákovy paseky
Stanka, Natalka, Eva
Vizovice nikdy více!!!! Krátke a výstižné. Bolo blato, zima, mokro a kosa... Mapa sedela len vo veľmi hrubých náčrtoch, trate viedli po jednej ceste aj tri krát a odhad na štafetové časy organizátorom absolútne nevyšli. Víťazná ženská štafeta mala vyše štyroch hodín, presne 246 min. Naša vazkárska štafeta v zložení Stanka, teta Eva a Natálka o tesných 112 minút zaostala za prvým miestom, ale aspoň sme to nediskli, za nami boli už akurát dve nedojdené štafety.
Nedeľa patrila dlhým tratiam, trochu ironicky som mala o 10 minút lepší čas než na štafetách... Orientačne to neboli veľmi zaujímavé preteky, mapa tá istá, čo včera. Mokro a blato v lese ostalo. Aspoňže výsledky boli lepšie, dobyla som tretie miesto, o 30 sekúnd za druhou ženou.
V sobotu som mala česť ísť v štafete s mladými. To vďaka pravidlám MTBO v Čechách, kde štafetu tu tvoria traja pretekári. Stanka " rozbiehala" a ja som len trnula, aby som to veľmi nepokazila. Dojazd bol veľmi zaujímavý, dole kopcom po strmej lúke cez potok a asfaltkou do cieľa. Pretekárky prichádzali a ja som čakala a čakala. Po Stanke ani slychu. Už som vedela, že naša štafeta bude dlho v lese. Konečne sa zjavila na hrebeni, cvakla zberku a " "rútila sa " dole. Dotyk a frčím po asfaltke medzi domami hore. Menšia zachádzka ale 1. KS je moja. Cez kaluže, blato prenášajúc bicykel cez pováľané stromy mi pripadali preteky ako cyklokros. Strašné, len čo som si sadla a trochu rozbehla bike, šup z neho dole a prekladaj ho cez stromy. Na jednom úseku bola dokonca vystužkovaná obchádzka okolo povalených stromov. Celkom sa mi darilo, až som bola na seba pyšná. Ale pýcha predchádza pád! O chvíľu prišiel kameň úrazu, ako konečne vždy. Na pomerne rýchlej ceste v bode B / je označený krúžkom na mape / som stretla Ďusa, potešila sa a bezhlavo rútila za ním. Neviem prečo, lebo študovala som mapu a tento postup sa mi zdal najlepší. Žiaľ nevšimla som si, že on medzitým z odbočky sa vrátil a pokračoval v smere ďalej. Ja žiaľ nie a dokonca nepriznala som si chybu ani keď som zistila, že idem zle. Trepala som sa cez bažiny, vytláčala bike hore lúkou - nádherné srny, križovala ju, ďalšia lúka až konečne ohrada - dokonca je na mape a ja sa od nej odrážam ku 6. KS. Tento výlet ma stál 51 minút!!! Kufor ako sviňa! Vtedy som bola nesmierne šťastná, že sa to to podarilo. Cesta ku zberke a zjazd po lúke boli malinou. Na odovzdávke už Natalky nebolo, pustili ju skôr. Skončili sme ako posledné hodnotené, ale šťastné že nás nediskli. Ešte že mali pivo. Druhý deň dlhá trať opäť začala pre mňa dobre. Prvé 3 KS dokonca super, na 4 KS som vybrala dlhý postup a navyše opäť cez tie prekliate pováľané stromy. Zabudla som na ne. Postupy na 4./ 49 min. a 5./ 37 min. sa mi nevydarili, zle som mapovala a veru i zakufrila. Po výjazde na asfaltku som frčala dole, a keď ma zastavil potok, vracala som sa späť. Stanka práve vyliezala z lesa ťahajúc za sebou vláčik báb. Len zakričala, že kontrola je za ňou hore. Bola, no ja som zakufrila v snahe dostihnúť vláčik ešte raz. Odbočila som vpravo veľmi skoro, o jednu cestu a štverala sa po nej hore. Až tragická Marcela ma primäla dôkladne pozrieť mapu a skorigovať chybu.Pozrite si na priloženej mape, ako sa tie cesty podobali. Po oprave som frčala tou správnou cestou zo všetkých zvyšných síl. Do cieľa to už bolo fajn, ale to dokázal asi každý.
9.-10. kolo Větrní Jeníkov, Jihlava
Natálka, Miki, Mlynko, Stanka
Klasické preteky tejto sezóny, pršalo a kosa bola úžasná! V sobotu bola trať krátka, človek aspoň makal na tom biku, aby sa zahrial, a tak celá trať rýchlo ubehla. Pre mňa obzvlášť rýchlo, akosi som (a nepýtajte sa ma prečo!!!) odignorovala 7. kontrolu a zo šestky frčala hneď na osmičku. Som sa zistila až v cieli, keď som si nevedela spomenúť, ako som sa to vlastne na tú sedmičku dostala. Pritom 7. a 8. kontrola boli od seba maximálne 1 minútu vzdialené! Takto úspešne mi unikla druhá priečka. Najlepšie bolo, keď na druhý deň ma organizátori z neuvedených dôvodov oddiskli a sami tomu nechápali, keď som sa im to snažila vysvetliť.
Aspoň som sa po sobote správne vyhecovala na nedeľnú klasiku a pred štartom poctivo opakovala počítanie do desať. Pomohlo, došla som do cieľa so všetkým potrebným a teraz už regurélne obsadila druhé miesto, presne o 6 sekúnd za víťazkou. Škoda veru jednej dohľadávky, kde som nechala dobré tri minúty.
Týmto sa nám začalo aj letné sústreďko v Jihlave, takže po okolí sme brázdili ešte celý týždeň a čím viac sme jazdili, tým menej mapa sedela... :o
Stanka
11.-12. kolo Nový Bor
Stanka, Natalka, Miki
Čerstvo vysústredení prišli sme sa porovnať so svetovou špičkou, tieto preteky patrili do World Ranking-u, zároveň išlo aj o Majstrovstvá ČR.
Sobota - krátka trať, rýchla a krásna, mapa super. Organizačne boli preteky na vysokej úrovni (veru spomínali sme na ne aj v Austrálii), otvárací ceremoniál za prítomnosti Armstronga, výborné centrum pretekov priamo na námestí, či výdatné povzbudzovanie od domácich tetušiek . Naše všetky výkony však zatienila Natálka. Pri podrobnom mapovaní na posledné kontroly v meste havarovala do stojaceho auta. Nielenže skončila s rukou v sadre, ale naháňala ju aj polícia, že spôsobila dopravnú nehodu i škodu na aute... Večerný spoločenský program však všetku bolesť z nej rýchlo vytriasol
Na nedeli si najviac spomínam, ako som zablúdila od zberky do cieľa. Zlé vyfáborkovanie ma proste nenavigovalo do cieľového koridora, a tak som cieľ síce našla, ale z opačnej strany a celú lúku musela obicyklovať ešte raz. Strata 2 min 20 sec., pritom na víťazku som celkovo strácala 6 minút...
Takto nejako sme sa opäť prebikovali ďalšou sezónou Českého pohára, už je to za nami, ale zážitky, mnohé ešte doznievajú, na tie sa tak ľahko nezabúda...
teta Eva a Stanka