SP OC 2004

24.-25.4. Stupava DT, KT - mapy Malý Slavín a Lintávy Predstava, že pre zmenu urobíme preteky z druhej strany Karpát sa realizovala veľmi ťažko. Chatár na Chate pod vrchom nám v poslednej chvíli odskočil, údajne kvôli hygienikom - nedostal povolenie variť. A tak sme obchádzali Borinku a Stupavu. Zašla som aj na strelnicu, miesto dávnej slávy vazkárov v PBV / 2. miesto v celoštátnej súťaži - ČSSR/, tá však už je v rukách súkromníkov. A tak to aj vyzeralo.Majiteľ strelnice vystupoval suverénne a žiadal za prenájom 14.000.- Sk za deň. Skoro ma to rozosmialo a už som uvažovala o návrate do Rače. Dohadovaním sme sa napokon došli ku koncezmu, samozrejme stálo ma to nesmierne úsilie vyhovieť jeho požiadavkam. Nakoniec to boli prvé preteky, na ktorých sme nič nezarobili. Vďaka jeho" ústretovosti". Narobili sme sa všetci ako kone, ale preteky sa vydarili. Počasie nás síce nepodržalo, no konkurencia bola dobrá - Rakúšania, Česi, Maďari. Najviac ma mrzelo, že som Stanku nepustila na štart. Mohla sa v domácom prostredí porovnať s Maďarkami ..... Ale nás nie je veľa a pri takých veľkých pretekoch je každá ruka potrebná. A to ešte musím spomenúť ohrozenie pretekov od ochranárov z Trnavy. Jarné obdobie je čas hniezdenia a okrajom mapy išla čiara ochranného pásma pre vzácne druhy vtákov v M. Karpatoch. Nekonečné telefonáty a osobné stretnutia dospeli ku dohode, no musela som dať prísľub, že tento termín žiadame posledný raz. Najväčší problém je vždy so strážením, prišli naše stálice : dvojičky Tatarkové, žiaci so školy / Stupavčania /, ba dokonca pomohli i rodičia a naši členovia. Riadne zmrzli a zmokli, patrí im vďaka. Mapy Malý Slavín a Lintávy boli načas a dobré, hoci nervy boli do poslednej chvíle. Tentokrát Šmela v Faxcopy nahradil Miki - hlavný rozhodca. Trate stavali Mlynko, Miki a Lego a pretekári boli spokojní. A odmeny? Michaela G. získala pobyt v Jasnej od Janky P. s Millénia a Aleš L.len vecné ceny - ploskačku so slivovicou, lebo predplatné SME môžu získať len Slováci. Cenami prispeli Športservis P. Biskupice, SPP, Fitplus.

Ročenka 2004

1.-2.5. Prštice, 15 km od Brna mapa Vlčí kopec KT a SCO Každý rok si hovorím na začiatku sezóny, že priebežne budem robiť poznámky ku každým pretekom, no vždy sa trápim pri PC. Prihlášku som poslala po termíne, prišlo 8 ľudí / Stanka, Miki, Lucka, Peťo B. a rodina Trnovcových /, ale starí pretekári - Šumi, Sajmon .... neprišli. Keďže to boli spojené poháre, mali sme kategóriu W 40 KT bola veľmi pekne postavená, les čistý a krásne zelený. Na 1 KS som išla priamo hore kopcom cez zatrávnený chodník, tato Trnovec lovil fotky pri kontrole a ja som frčala ďalej. Neviem či to bolo tou "rýchlosťou" ale prešvihla som 2 KS a musela som sa vracať. Dobehla som Danku K. a od nej som sa rozbehla, takže opäť kufor. Ďalšie kontroly boli v jednej línii v odbočkách od lesnej asfaltky. Ešte kontrola pri plote nad rybníkom a potom rovná šotolina ku zberke / skoro som ju prešvihla /a do cieľa. Druhý deň scorelauf som riadne dos .... Zle som si to pospájala a musela som sa vrátiť pre jednu KS, strata 31,25 znamenala posledné miesto. Voľný výber kontrol pre mňa ešte pred štartom znamená problém. Musím sa sústrediť na riešenie nájazdov za stolom i v teréne. Boli to pekné preteky, cenu - balíček z drogistickým tovarom bol milý/kúpeľnú soľ a aromatické kúpeľné kvapky mám doteraz, ostatné som rozdala deťom/.

Ročenka 2004

22.-23.5. Maďarsko - Sopron Preteky v maďarskom Šoprone, presne Brendbergbána. Tento názov snáď v živote nezabudnem, cestovala som s Janotovcami v aute a tato Grauzel si to donekonečna opakoval, že aby vedel, keď sa stratí kam ísť naspäť :. Zablúdili sme už pri hľadaní centra, mesto sme aspoň dvakrát obišli, až sme zistili, že musíme ísť ešte o dedinu ďalej. Už tradične pršalo, bolo blato a zima, kopce veliké a ja som šla nechtiac, omylom, nešťastnou náhodou mužskú trať, rovno Muži elita. Aj sa mi zdalo divné, prečo ich stále stretávam na kontrolách, prečo idem stále rovnakým smerom ako Vlado Janota, a bola som potešená, že konečne máme aj my kontroly pooznačované pekne v poradí 101-102-103-104.... O to väčšie roztrpčenie ma čakalo, keď som celý tento omyl odhalila asi v polovici trate. Bola som zničená, brzdy už nebrzdili a stratila som morálnu silu, poslednú slučku som už nešla :) Nedeľa: viem, že boli riadne kopce (kto to povedal, že Maďarsko je nížinatá krajina?!), viem, že mapa nezodpovedala skutočnosti a viem, že som nevládala... Ale inak podarené blatové preteky :)

Ročenka 2004

Do Maďarska nás išlo viacej, Stanka, Miki, Natalka Adam a Trnovci a Legovički, Ilja, Patrik. Terén na hraniciach s Rakúskom riadne blatový a vzhľadom na to, že sme v Maďarsku i riadne kopcovitý. Nikdy som si nemyslela, že tu majú také kopce. Boli zvláštne, samostatné homoly, bývale bane. Teraz je tu množstvo chalúp a chát, pomedzi ktoré viedli postupy. Trate boli postavené pekne, kolmý výšľap do kopca, potom vrstevnicová asfaltka a strašná blaťačka. A keď sa človek konečne vyhrabal zo zablatenými ušami von z lesa, čakalo ho kľučkovanie pomedzi chalupy. Mne sa podaril husársky kúsok, splietla som si na mape chodník s plotom, a vrazila som do dvora. Keď som zistila omyl, prosila som rukami nohami domáceho, aby ma cez bránku vypustil von. Na zberku som radšej frčala okľukou po asfaltke a cez cieľ, hoci lesom to bolo oveľa rýchlejšie, no zložitejšie. Tá zberka bola poriadne zašitá. Maďari majú kategóriu N 35 a mňa tam vytrieskala jedna orienťačka veru poriadne. Druhý deň na dlhej trati som vyberala postupy veľmi zvláštne. Na 1KS som frčala po asfaltke Dolu kopcom, sledujúc mapu aby som neprešvihla odbočku do doliny. Podarilo sa mi to na druhý raz. Potom som rozmýšľala o postupe lesnou asfaltkou, no nakoniec zvíťazila istota a fafkt, že som dobehla Danku a tá išla veľkou cestou. Po odbočení sa Danka vydala stupákom hneď na začiatku doliny, ja som sa pobrala ďalej. Urobila som dobre, bola to krásna dolina len tých môstikov bolo priveľa. Stretla som aj Matúša, no on sa vybral kolmicou do kopca, čo bol des.V závere som zhliadla Maďarku ako schádzala kopec z tej hornej asfaltky. Asi som išla dobre, lebo ona štartovala predo mnou. Čakal nás kopec ako hrom, tlačili sme V hrebeni som ju predbehla, no nemohla som sa jej zbaviť a tak som v mape našla postup nie po asfaltke, ako kázal zdravý rozum ale po lesnej ceste a vidala som sa po nej. Myslela osm, že si to skrátim a zrýchlim. Omyl. Klesla som do doliny aby som potom stúpala späť.

SP 3.-5.7. Košice - Bankov Krásne počasie / aj keď prvý deň tomu nenasvedčoval, lebo počas pretekov sa spustila taká búrka, žes me prišli mokrí ako myši. Zaujímavé bolo, že bike sme si umývali v horúcej vode / / a trojdenné preteky pred nami. Príchod ale mal niekoľko epizód. Prvý deň bolo centrum na sídlisku Ťahanovce. Nevedeli sme sa tam dostať a keď námjedna ježibaba vysvetlila cestu, vydali sme sa krížom cez sídlisko. Vlasto zbadal za nami policajtov, ale návrat už nebol možný. Preštrádovali sme sa sídliskom aby pri výjazde nás poliši predbehli a pokutovali. Ešte dobre, že to bolo len 300.- Sk. Dopadli sme lepšie ako Sajmon s Nejglom, ktorí po ceste do Košíc pri Ružomberku zrazili srnku, tá im zničila auto tak, že nemohli ďalej ani pkračovať. Ubytovaní sme boli na štadióne, vedľa krčma s dobrým pivom, čo nám viac bolo treba. Nové mapy, na ktorých boli časti z Jahodnej. Centrum na výletnom mieste Košičanov - Bankov. Medzinárodná konkurencia Poliaci a veľké prekvapenie - košický biker s ultraľahkým bicyklom prvý deň za Mikim a ďalší vyhral. Doteraz neviem, či k výkonom stačil známy terén alebo mal možnosť vidieť mapy. S Mikim vyhrali štafetu ale to sa od nich očakávalo. Stanka vyhrala druhý deň a štafetu s Natalkou totálne pobabrali. Zašli sme na bicykloch peknými vrstevnicami na Jahodnú a hore do kopcov, na miesto kde sa stalo Ondríkove nešťastie. Pri kríži bolo mravenisko a celé miesto bolo zarastené. Vyčistili sme to a zasadili skalničku a pospomínsli na neho.

SP 18. - 19.9. Pezinok - Kučišdorfská dolina Do Pezinka som sa tešila celý rok. Boli to preteky doma, nebolo treby cestovať a neboli to tie strašné mapy : Suchý vrch, resp.Traja jazdci. Krásne jesenné počasie slúbovalo pekný zážitok. No čo, zážitok bol krásny, ale nie po športovej stránke. Krátku trať som pobabrala tak, že horšie sa už nedalo. Porazila ma Maruna ma to pri mojich nabicyklovaných km je hanba. Vyletela som ako šíp po hrádzi ku 1. kontrole. Super, ale už odjazzd z nej svedčil o blížiacej sa katastrofe. Frčala som späť po hrádzi, až schodíky ma zastavili. Rýchlo teda dolu z bike a popri schodoch strmým kopcom dolu. Aby som to zblbnutie dobehla, frčala som ako raketa. " Sejmula" som muža na bicykli, no žiaľ nevšimla som si, že po ľavej ruke je lampión, ba dokonca ho oráža žena. Dostala som sa až do motorkárskej dráhy a keď som vyliezla tak pol kopca, zistila som omyl. A tak späť a po ceste ku kontrole - orážala ju práve Alenka. Ďalšie trapné postupy ani nepopisujem. Môžete si to pozrieť na mape, ktorú prikladám. A zmätkom ešte nebolo konca kraja. Druhý deň bol voľný výber KS. Dlho som rozmýšľala nad smerom a doteraz si myslím, že som zvolila zlý. Išlo sa mi síce dobre, razila som bez kufrov až na dilemu, kedy na ohybe asfaltky bola po ľavej ruke KS a ja som ju chcela zobrať Až po ceste späť. Neviem aký zlý duch mi našepkal zmenu trasy. Zobrala som ju, a pokračovala v pôvodnej trase až prišiel zádrhel. Medzi mnou a kontrolou bola hlboká dolinka so strmými svahmi. Mohla som ísť cestžou hore na hrebeň a ku kontrole zísť po obídení ceste zhora. Zdalo sa mi to ale dlhé a náročné. Zísť späť dolu cestou ku kontrole, ktorú som už orazila - to sa mi zdalo ešte horšie. A tak so zišla z bike a stláčala ho dolu ku hustníčku. Boli tam prekrásne černice a keďže som už vedela, že je to márne aspoň som sa napásla. Zúfalo som pretláčala bicykel po zarastenom chodníku a priesekom hore až ku kontrole. Stretla som tam Sonku, ktorá tiež niekde zakufrila. Opäť som sa bezhlavo hnala, od jednej KS ku druhej. Záver - ten mi opäť nevyšiel, lebo pri bezhlavom zjazde som prefrčala cez zákrutu až pri závore som sa spamätala. A tak opäť vracačka. Dojaz už nebol problematický, našla som dokonca aj zberku, no týmito " kúskami " som prišla o vedenie v SP tuším o 6 bodov. Pohár ale ostal doma vo VBA. Alenka si ho odniesla zimovať domov. Získali sme 2 poháre v hlavných kategóriách : Stanka, Miki ešte juniorka Lucka a Matúšovi ušiel na poslednú chvíľu. Eva

teta Eva a Stanka